• |
  • Mapa stránok

Bardejov

Pri prameni živej vody

Nie každé mesto sa môže pochváliť tým, že sa v jeho kúpeľoch vyliečila cisárovná. V Bardejovských kúpeľoch si na živej vode pochutnávala v roku 1895 rovno manželka cisára Františka Jozefa I. Miestni podľa nej pomenovali aj jeden z liečivých prameňov, ktorý sa dodnes s obľubou popíja na kolonáde Bardejovských kúpeľov, Alžbeta. 

Každý, kto zavíta na prekrásne a rozľahlé stredoveké námestie v Bardejove, vydláždené pôvodnými riečnymi kameňmi, iba závidí postavičke na štíte strechy tamojšej úžasnej radnice. Je to údajne socha Rolanda, ochrancu mestských práv a privilégií Bardejova, bezpochyby s najlepším výhľadom medzi jeho obyvateľmi. Korunuje sedlovej streche najstaršej renesančnej budovy na Slovensku, z ktorej aj po päťsto rokoch dýcha sviežosť architektonického majstrovstva. V roku 1505 ju začal stavať majster Alexander a jeho kolega prešovský majster Alexius ju vylepšil dokonalým, verne zachovaným arkierom. To už boli miestni páni mešťania dôstojnou spoločenskou vrstvou, čeliacou skostnatenej šľachte pestovaním ideálov humanizmu a renesancie, ktorých duch mocno poznačil stredoveký charakter mesta. V 16. storočí prežívalo veľký rozmach a slávu predovšetkým vďaka nebývalému rozmachu vysoko špecializovaných remesiel a početných cechov, chránených dokonalým mestským opevnením, ktorého zachované gotické fortifikačné prvky (hradby, brány, bašty, vodné priekopy) možno obdivovať dodnes.

O hranice chotáru bardejovského sídla sa viedli spory už v rannom stredoveku, vďaka čomu sa zachovala prvá písomná zmienka o meste už z roku 1247. Miestni mnísi z rehole cisterciánov, ktorí sa usadili na tejto významnej križovatke obchodných ciest z Baltu na Orient požiadali uhorského kráľa Bélu IV., aby opätovne vytýčil kataster sídla, ktoré spravovali. Noví kolonisti, prešovskí Nemci, totiž svojvoľne zničili staré chotárne symboly cisterciánskeho majetku na úkor kláštora a územie zabrali. Tak panovník určil nanovo aglomeráciu cisterciánskeho Bardejova. Kráľ Ľudovít ho neskôr, v roku 1376 vyhlásil za slobodné kráľovské mesto, ktorému postupne panovníci udeľovali stále nové a významnejšie, najmä obchodné privilégiá. Nastala jeho zlatá éra. Zachované účtovné knihy tých čias potvrdzujú, že na námestí vlastnili obytné domy iba bohatí mešťania a obchodníci, v bočných uličkách bývali remeselníci a poľnohospodári. Daňové súpisy z roku 1437 prezrádzajú, že v meste bolo vtedy okolo 500 domov s vyše 3000 obyvateľmi čo svedčí o tom, že v tej dobe patrilo k väčším sídlam Uhorska. V dejinách mesta sa však často striedal rozmach s úpadkom. V roku 1412 ho kráľ Žigmund dal za 13 000 zlatých do zálohu poľskému šľachticovi Andrzejovi Balickému, neskôr ho drancovali husiti, v časoch protitureckých vojen museli Bardejovčania za svoju slobodu platiť veľké peniaze. Veľa peňazí, síl a utrpenia stáli mesto aj povstania proti Habsburgovcom, ničili ho morové epidémie a v roku 1680 i veľký požiar, z ktorého sa ťažko spamätávalo. Úpadok ktorý nastal v 18. storočí paradoxne zakonzervoval zabudnuté mesto a jeho historické centrum sa uchovalo v nebývalo dobrom stave. Zlatá éra 16. storočia však neostala zabudnutá aj vďaka kultúrnym výdobytkom. Tunajší rodák Leonard Stockel v roku 1549 zostavil prvé vieroučné články východoslovenských miest, miestna farská knižnica sa po sprístupnení širokej verejnosti stala prvou verejnou knižnicou v Uhorsku. U knihtlačiara Davida Gutgesella v tom čase vytlačili preklad Lutherovho katechizmu v bibličtine, ktorý sa stal prvým slovenským šľabikárom.

Kostol sv. Egídia, pápežská bazilika

Z troch strán lemujú bardejovské Radničné námestie zachované meštianske domy, z jednej unikátna stavba chrámu sv. Egídia, národnej kultúrnej pamiatky z 15. storočia. Stavali ju striedavo miestny majster Mikuláš, košický staviteľ Štefan a prešovský majster Ján, na mieste bývalého kláštorného kostola. Od gotických čias prešiel viacerými prestavbami, ale impozantnosť jeho pôvodných architektonických prvkov je pozoruhodná. K najvzácnejším umeleckým klenotom ktoré uchováva patrí súbor jedenástich krídlových gotických oltárov z rokov 1460 až 1520, ale aj zachované gotické maľby. Po zemetrasení a následnom požiari sa v roku 1725 zrútila kostolná veža, ktorú neskôr po rozsiahlej rekonštrukcii vrátili do pôvodného stavu. V plnej kráse tak zostala dominantou mesta i priľahlého okolia až dodnes. Apoštolským „breve“ v roku 2001 udelil pápež Ján Pavol II. súhlas aby bol kostol povýšený na tzv. baziliku minor, vďaka čomu je dnes Bardejov „malým“ východoslovenským Rímom. Jeho významné postavenie medzi slovenskými mestami potvrdila v roku 1986 Zlatá medaila – Európska cena udelená medzinárodným kuratóriom pri UNESCO, za záchranu pamiatok. Prvenstvo v získaní tejto prestížnej ceny už Bardejovčanom nikto nevezme.

     

Bardejovská živá voda

O zázračných minerálnych vodách v blízkosti Bardejova sa vedelo už veľmi dávno. Keď v roku 1247 kráľ Béla IV. daroval územie dnešných kúpeľov aj s prameňmi mestu, akoby mu zveril najcennejší poklad. Ľudia v širokom okolí totiž od nepamäti poznali liečivé účinky tamojšej „živej vody“ ktorá lákala stále viac návštevníkov. Už v roku 1505 tu postavili kabíny na kúpanie pre chorých, o dvesto rokov neskôr už stála v blízkosti prameňov murovaná budova s 12 izbami a do kúpeľov v čoraz väčšom množstve prichádzala poľská a maďarská šľachta. Keď sa tu vďaka poctivým pitným kúram vyliečil z ťažkého ochorenia poľský šľachtic pán Tomáš Lisický z Lisíc, chýr o divotvornej vode vyrazil do sveta a dostal sa aj na urodzené panovnícke dvory. Na miesto činu sa vybral aj učenec, profesor Pavol Kitaibl z Budapešti, ktorý  v roku 1795 podrobil dva významné pramene – Hlavný a Kúpeľný, dôslednej vedeckej analýze. Všetkých 7 vtedy známych prameňov potom označil za najliečivejšie vody Európy a doporučil ich ako liečbu proti všetkému možnému: migréne, nespavosti, epilepsii, ženským chorobám, hypochondrii, močovým kameňom, žalúdočným ťažkostiam, atď. Vďaka jeho senzačnej správe sa Bardejovské kúpele stali najnavštevovanejším zariadením svojho druhu v Uhorsku a tamojšie vody sa vyvážali aj do Budapešti, Varšavy, Berlína a Frankfurtu. V roku 1809 kúpele navštívila dcéra cisára Františka I., neskôr druhá manželka cisára Napoleona. O dvanásť rokov neskôr sa tu zastavil aj ruský cár Alexander I. a pohár z ktorého pil je stále vzácnym exponátom miestnej expozície Šarišského múzea. Dnes sa využíva na liečebne účely osem prameňov – Hlavný, Lekársky, Klára, Alžbeta, Napoleon, František, Alexander a Herkules, s najväčším obsahom minerálov. Odborníci zhodne charakterizujú všetky bardejovské kyselky ako prírodné, liečivé, stredne až slabo mineralizované, hydrogén-uhličitanovo-chloridovo-sodné, železité, studené a hypotonické. V rámci pitnej kúry pod dohľadom skúsených lekárov si tu možno úspešne liečiť choroby tráviaceho traktu a látkovej premeny, pečene, žlčníka, slinivky brušnej, poruchy tukového metabolizmu a nešpecifických ochorení dýchacích ciest.

Typy na individuálne liečebne pobyty

Veľmi dobrý ohlas majú krátkodobé preventívne rekondično-rehabilitačné pobyty v Bardejovských kúpeľoch. Vynikajúce výsledky sa dosahujú najmä pri liečení obezity a väčšiny tzv. civilizačných ochorení. Individuálny liečebný režim stanovuje odborný lekár-balneológ na báze minerálnych vôd. Používajú sa na pitné kúry, inhalácie, minerálne kúpele. Súčasťou je aplikácia elektroliečby, vodoliečby, magnetoterapie, teploliečby a masáže. A samozrejme i dietoterapia. Za jednodenný ozdravný pobyt v liečebnom dome Ozón zaplatíte 690 korún vrátane stravy a procedúr, za týždenné liečenie s kompletným servisom 4140 korún. Objednať sa možno na telefónnom čísle: 054/4774274. Ličebne pobyty v tradičnom štýle, v kúpeľnom dome Astória (1 300 až 1750 Sk/osoba/noc) si možno predbežne rezervovať na adrese Agentúra Herkules, info@herkules.sk

Kam na výlet

Z mesta aj z kúpeľov vrelo odporúčam navštíviť národnú kultúrnu pamiatku, drevený rímskokatolícky kostol sv. Františka z Assisi, z konca 15. storočia. Nachádza sa v malebnom a tichom prostredí, v dedinke Hervartov,  len 6 kilometrov od Bardejova. Impozantný exteriér z červeného smreku, výrazne ovplyvnený gotickým staviteľstvom, vzácny gotický oltár a maľby v interiéri poskytujú silný umelecký zážitok. Za návštevu s odborným výkladom v každom ročnom čase, zaplatíte  40 Sk. V samotných kúpeľoch stojí za návštevu najmä Múzeum ľudovej architektúry – skanzen, vysunutá expozícia bardejovského Šarišského múzea. O živote prostých ľudí v minulosti povie viac ako siahodlhé etnografické štúdie.

Ubytovanie

Hotel Šariš, Nám SNP 12, tel: 054/472 43 73, cena od 890 do 2 600 Sk/izba/noc. Hotel Šport, Kutuzovová 34,  tel: 054/4724949, cena od 390- 900 Sk/izba/noc. Penzión Semafór, Kellerova 13, tel: 0905830 984, Hotel Artin, Fučíkova 25, tel: 054/472 30 50. Hotel Bellevue, mestská časť Mihaľov, 054/4726099. Turistická ubytovňa, Štefaniíkova 64, tel: 054/4722415. Hotel Minerál, Bardejovské kúpele, tel: 054/472 41 23.

Stravovanie

Na Radničnom námestí, kde turista najskôr vyhladne je viacero vhodných zariadení, poskytujúcich možnosť dobre sa najesť. Pizzeria La Bello, Reštaurácie Rolland, aj Hubert. Veľmi dobrú kávu robia v Golem Internet caffé a podávajú tam zaujímavý bylinkový likér s nevinným názvom Tatranský čaj. Skutočným gurmánom je určená Caffé Restaurant Pohoda. Objavia tam endemickú, tradičnú a skvelú Máčanku s klobásou, bezvadné rebierka na šampiónoch, ale aj slivkové knedle, či zemiakové placky. Na dezert  sa dá zájsť do cukrárne Babička a na pivo do Guinnessa.

Lyžovačka

Blízke okolie Bardejova, lemované svahmi Nízkych Beskýd, ponúka veľa dobrých príležitostí na fantastickú lyžovačku. Lyžovať sa dá aj priamo v areály kúpeľov, je tam vlek i upravené terény pre bežkárov. V Nižnej Polianke, lemované panorámou vrchov, nachádza sa dobre vybavené stredisko Makovica. Severnejšie, necelých dvadsať kilometrov od Bardejova ležia vyhľadávané zimné strediská Regetovka a Stebnická Huta. Výhodou týchto terénov sú svahy všetkých kategórií, vleky rôznej kapacity, dobre zabehnuté a dostupné služby. A len málokedy je tam tlačenica.

Super typ: Vychádzky po pamiatkach Bardejova, každú druhú sobotu od 14.00 hod, spojené s odborným výkladom. Program: Bazilika sv. Egídia, prehliadka Mestskej pamiatkovej rezervácie, návšteva umelecko-historickej expozície v radnici. Poplatok 20,- Sk + zľavnené vstupné 15,-Sk do Baziliky sv. Egídia. Zraz záujemcov je v budove radnice na Radničnom nám. 48 v Bardejove. Organizátor: Šarišské múzeum Bardejov, tel. 0544724309

Mestá obce

Košice

Málokto z nezasvätených vie, že pod Košicami je ešte jedno fascinujúce, vzrušujúce, impozantné, obdivuhodné, magické mesto, hotový labyrint tajuplností a prekvapení. Je to erupcia stredovekej pivničnej architektúry, pospájanej pod mestom spleťou chodieb, tunelov, priestranných galérií, ktoré sa akosi spontánne a celkom prirodzene stali doménou košickej pohostinnosti...

Bardejov

Každý, kto zavíta na prekrásne a rozľahlé stredoveké námestie v Bardejove, vydláždené pôvodnými riečnymi kameňmi, iba závidí postavičke na štíte strechy tamojšej úžasnej radnice. Je to údajne socha Rolanda, ochrancu mestských práv a privilégií Bardejova, bezpochyby s najlepším výhľadom medzi jeho obyvateľmi. Korunuje sedlovej streche najstaršej renesančnej budovy na Slovensku, z ktorej aj po päťsto rokoch dýcha sviežosť architektonického majstrovstva...

Rožňava

Leží uprostred venca z hôr. Zo severnej strany ju stráži masív Volovca v Slovenskom rudohorí, z východnej a južnej krasové planiny Silická a Plešivecká, západ sa otvára akoby symbolicky návštevníkom, ktorí prekrásnu polohu tohto mesta ešte len prídu objavovať. Tak ako väčšina menších východoslovenských miest aj Rožňava patrí k sídlam, ktorých slávna minulosť v mnohom predčí ich súčasne postavenie...

Prešov

Počtom obyvateľov (cca 90 tisíc) tretie naše najväčšie mesto bývalo po dlhé storočia centrom vzdelanosti a kultúry celej severovýchodnej oblasti Uhorska a v mnohom si toto svoje postavenie na Slovensku podržalo dodnes. Metropola Šariša sa už od stredoveku mohla pýšiť množstvom škôl rôzneho typu, ktorých symbolom je dnes Prešovská univerzita najmä s filozofickou fakultou...

Michalovce

Hoci ide o staré trhové mesto (prvá písomná zmienka je stará vyše 750 rokov), usadené na križovatke obchodných ciest spájajúcich východ Slovenska so Zakarpatskom a poľské územie s maďarskou Panónskou panvou v severojužnom smere, známejšie sa stali až po vybudovaní Zemplínskej šíravy. S obľubou sa jej hovorilo „Východoslovenské more“ a vďaka slnečným, horúcim dňom od jari do neskorej jesene, priťahovala veľký počet domácich aj zahraničných rekreantov...