• |
  • Mapa stránok

Rožňava

Postavili ju na zlatých baniach

Leží uprostred venca z hôr. Zo severnej strany ju stráži masív Volovca v Slovenskom rudohorí, z východnej a južnej krasové planiny Silická a Plešivecká, západ sa otvára akoby symbolicky návštevníkom, ktorí prekrásnu polohu tohto mesta ešte len prídu objavovať. Tak ako väčšina menších východoslovenských miest aj Rožňava patrí k sídlam, ktorých slávna minulosť v mnohom predčí ich súčasne postavenie. No nádherná poloha, ktorou sa vyznačuje, je sama o sebe úžasným darom. Mesto akoby bolo jej produktom, späté s prostredím najväčšieho krasového územia na Slovensku sa celkom prirodzene stalo centrom a východiskom Národného parku Slovenský kras. Vďaka starobylej histórií patrí ku klenotom prvej tematickej kultúrno-poznávacej spišsko-gemerskej turistickej trasy na Slovensku zvanej Gotická cesta, dlhej 276 kilometrov, ktoré na poznávacej púti východným Slovenskom nemožno obísť.

Boli to najskôr výdatné zlaté bane, ktoré umožnili veľký rozmach mesta v rannom stredoveku. Spomína sa už v roku 1291 ako stredisko ťažby a spracovania rudného bohatstva a tento charakter si udržala až do nedávnych čias, kedy sa ťažba v miestnych železorudných baniach zastavila. Z hľadiska ekologického a nových perspektív Rožňavy ako centra cestovného ruchu, to bol napriek prechodnému zvýšeniu nezamestnanosti v regióne, pozitívny moment. Prvé mestské výsady získala už v roku 1340, privilégia slobodného kráľovského mesta jej prisúdili v roku 1410, postupne sa stala centrom remesiel a v 18. storočí významným strediskom zbrojárskeho priemyslu. Stredoveké domy hlavného štvorcového námestia v historickom jadre sú postavené priamo na niekdajších štôlniach a kutacích jamách starodávnych zlatých baní, po tom čo ich Turci v 16. storočí počas nájazdov niekoľkokrát vyplienili a zničili. Zlatá éra rožňavského baníctva tak definitívne skončila a pokračovala už len v železnorudnej etape, až do nedávnych dní. Gotické a renesančné domy v historickom jadre neskôr prestavali v barokovom slohu a začiatkom 20. storočia ich dosť nešetrne prefasádovali. Aj napriek tomu si uchovali svoje pôvodne stredoveké dispozície i architektonické prvky.

Namiesto partizána pomník Františky

Dominantou námestia je Mestská veža z roku 1654, pôvodne pristavaná k stredovekej radnici ako pozorovateľňa v časoch tureckých nájazdov, čo má navždy pripomínať turecká delová guľa vmurovaná do priečelia veže. Samotná radnica však bola počas stavby jezuitského kostola (dnes Rím. kat. kostol Sv. Františka Xaverského) zlikvidovaná a postavená na inom mieste námestia. Neskorobarokový kostol, ktorý ju vystriedal má jednu pozoruhodnú zaujímavosť. K jeho východnému boku bol pristavaný rad malých obchodíkov – kupeckých krámov, obyčajne budovaných pri radniciach, ktoré sa, v pôvodnej funkcii, uchovali dodnes. Pripomínajú, že Rožňava bola odjakživa strediskom pravidelných týždenných aj veľkých výročných trhov. Ešte nedávno stál pred strážnou vežou pomník s bustou partizána Jozefa Tótha, z povstaleckej jednotky Sándor Petófi, operujúcej v okolitých horách, ktorého fašisti zajali a v decembri 1944 na námestí verejne popravili. Bustu pripomínajúcu túto obeť z čias SNP, z dielne košického sochára Vojtecha Lófllera však v minulých rokoch nahradil bieloskvúci pomník Františky Andrássyovej, známej ako patrónky chudobných, z roku 1905, vyhotovený v secesnom slohu. Františka bola manželkou posledného majiteľa blízkeho hradu krásna Hôrka Dionýza Andrássyho, ktorý dal pre ňu vystavať aj slávne mauzóleum pod hradom, pretože ako nešľachtičná nemohla byť pochovaná v rodinnej hrobke hradu. Niet pochýb o tom, že celkovému exteriéru námestia táto socha lepšie pristane ako predošlá, v každom prípade však výmena nespochybňuje hrdinstvo miestnych bojovníkov proti fašizmu, z čias druhej svetovej vojny.

Od husitov k biskupstvu

Keďže tento región si v stredoveku, v rámci svojich „spanilých“ výjazdov obľúbili aj českí husiti, postavili v Rožňave pevnosť (na starom cintoríne pozostatky tzv. Jiskrovej pevnosti), čím založili základy reformácie, ktorá tu našla veľmi rýchlo živnú pôdu. Prejavilo sa to aj v podpore protihabsburských povstaní v 17. a 18. storočí miestnymi obyvateľmi, čo zákonite prinieslo rekatolizáciu prostredníctvom jezuitov a frnatiškákov, ktorí si v meste zriadili kláštory. Jezuiti neskôr odišli, no františkáni sa stali významným prvkom kultúrnej a vzdelanostnej úrovne mesta, v ktorom napokon v roku 1775 panovníčka Mária Terézia zriadila rímsko-katolícke biskupstvo. Biskupský palác ako sídlo diecézy je rezidenciou, ktorá v roku 1778 vznikla prestavbou niekoľkých domov – prepojením bývalého premonštrátskeho kláštora s teologickým seminárom, pod vedením miestneho architekta J. Mayera. K jeho najväčším pokladom patrí bohatá knižnica, kde sa zhromaždilo mnoho vzácnych písomných pamiatok. Pamätná tabuľa na priečelí pripomína činnosť pobočného stánku Slovenského učeného tovarišstva zo sklonku 18. storočia. Pôvodne gotický farský kostol Nanebovzatia Panny Márie zo 14. storočia s baníckou kaplnkou sv. kríža sa po barokovej prestavbe stal od roku 1776 biskupskou katedrálou. Medzi najväčšie skvosty interiéru kostola patrí vzácna neskorogotická tabuľová maľba Sv. Anna Samotretia (Metercia) z roku 1513, kde je na pozadí ústrednej témy pozoruhodne realisticky zobrazené stredoveké dobývanie a spracovanie rudy na pozadí konkrétnej krajiny, v ktorej možno identifikovať okolie Rožňavy. Tento netradičný spôsob výtvarnej kompozície radí dielo k unikátom aj v rámci európskeho maliarstva.

Potulky historickým jadrom

História Rožňavy vtisla podobe mesta veľmi výraznú pečať. Viac či menej výrazne (a slávne) sa pod ňu podpísala každá epocha, čo je zrejme už pri prvej prechádzke historickým jadrom. Pozoruhodným dielom zo začiatku minulého storočia (1904-1905) je tehlová secesná stavba ev. ref. kostola, malebná dominanta mesta, pozoruhodný projekt arch. Ferencza Weiningera z Budapešti a miestneho staviteľa N. Szilvászyho. Obnovená budova starej radnice vznikla spojením a adaptáciou dvoch starších budov začiatkom 18. storočia. V rokoch 1705 až 1707 v nej sídlil vodca protihabsburského povstania František Rákoczi II., vo vedľajšej budove niekdajšej banskej komory bola v tom čase mincovňa, jej pivnice sú spojené s bývalými šachtami pod dlažbou námestia. V klasicistickej stavbe, dom č. 31 na Šafárikovej ulici bola v roku 1782 zriadená prvá rožňavská manufaktúra na výrobu kože, dnes je to sídlo Baníckeho múzea, s expozíciou baníctva a hutníctva. V bývalej budove evanjelického gymnázia sa vzdelával aj P. J. Šafárik, ale aj Samo Chalúpka, či Pavol Dobšinský. V dnešnom sídle regionálneho strediska pamiatkového ústavu neďaleko centrálneho námestia bol chudobinec, ktorý už v roku 1719 dal postaviť Juraj Andrássy, majiteľ hradu Krásna Hôrka. Pod novú tvár mesta sa podpísali predovšetkým sídliská – Nová štvrť, Pri potoku, Stred, P.J. Šafárika a Juhu, ktoré síce mestu ku kráse nepridali, ale jeho obyvateľom ponúkli nové bývanie. Ich mesto stojí na dobrom, doslova zlatom základe.

Typy na výlety

Je toho veľmi veľa, čo ponúka okolie Rožňavy, pre milovníkov prírody, histórie, umenia a turistiky. Z množstva ponúk nemožno vynechať prehliadku nádherného hradu – národnej kultúrnej pamiatky Krásna Hôrka, jedného z najzachovalejších v strednej Európe, ktorého minulosť bola veľmi úzko spätá so životom Rožňavčanov. Vypína sa nad obcou krásnohorské Podhradie vzdialenou od Rožňavy 5 kilometrov a je múzejne sprístupnený. Jeho jadro tvorí obytná veža z 13. storočia s opevnením a palác Mariássyovcov zo 14. storočia. Neskôr hrad prestavali majitelia Bebekovci v neskorogotickom štýle, ktorí dali vybudovať aj mohutné protiturecké opevnenie hradu. Od roku 1642 patril nepretržite rodu Andrássyovcov, ktorí ho rôzne upravovali. Pozoruhodnými exponátmi disponuje najmä expozícia historického nábytku, porcelánu, dobového interiéru. Súčasťou hradného majetku bola aj obrazáreň v Krásnohorskom Podhradí, secesná budova so stálou expozíciou obrazov z Andrássyovských zbierok, medzi ktorými vyniká rozmerná historická olejomaľba Smrť Attilu z roku 1884, od F. Paczku. Tomuto rodu patril aj klasicisticky upravený kaštieľ v blízkom Betliari, obklopený anglickým parkom s množstvom záhradných pavilónov a rôznych romantických stavieb. Neskôr bol upravený na spôsob romantických zámkov, so zachovaným pôvodným zariadením miestností, vrátanie zbierky starých majstrov svetovej a maďarskej maľby 19. storočia. Putovanie po Gotickej ceste vedie aj k obci Štítnik, s evanjelickým kostolom, ktorý patrí k najvýznamnejším pamiatkam Slovenska. Dokonalý harmonický sloh objektu, nádherné gotické klenby, impozantné nástenné maľby, zo 14. až 16. storočia, bronzová krstiteľnica z roku 1454, jeden z najstarších gotických organov, to všetko sú atribúty tejto výnimočnej stavby, zaručujúce silný umelecký zážitok.

Športové možnosti

V lete pešia turistika a cyklistika, v zime lyžovanie, v atraktívnych lokalitách, po blízkom i ďalekom okolí. Výborné turistické značenie vás privedie k väčšine unikátov tohto regiónu, jaskýň, priepasti, vrchov, historických objektov. Vynikajúce cyklistické trasy ako sieť z pavučiny pretkávajú celé priľahlé územie Slovenského krasu. Medzi mnohými zimnými strediskami vyniká vybavenosťou lyžiarsky raj na Dedinkách, na planine Geravy, s veľkokapacitným lyžiarskym vlekom a okrem iných zariadení aj so sympatickou ubytovňou U dvoch kuriatok. Pre lyžiarov hľadajúcich pokojný relax bez dlhých radov a tlačenice ponúka dobré podmienky stredisko Július vo Vyšnej Slanej, s vlekom a prijateľným kopcom, pričom sa môžu aj ubytovať v blízkej rázovitej dedinke Rejdová, napríklad v takej malebnej chalupe Balzac, ktorú si 6 osôb môže prenajať za 800 Sk/noc, aj s parkovaním.

Ubytovanie

Hotely: Čierny orol (700-1500 Sk/os/noc), Kras (850 – 1600 Sk/os/noc), Rotunda Kelt Pub (850 – 1500 Sk/os/noc), penzión Átrium (600 – 1 500 Sk/os/noc), Turistická ubytovňa (290 – 590 Sk/os/noc). Zariadenia sa nachádzajú v centre mesta. Rezervácie: Turistické informačné centrum (TIC) Rožňava, Námestie baníkov 32, 048 01 Rožňava, tel: 058/732 81 01, fax:: 058/732 483, e-mail: tic.roznava@stonline.sk. V blízkom okolí: Chatová osada Betliar, Šafárikova 67, tel: 058/7983264, Villa kúpele – Rožňavské kúpele, tel: 058/733 15 13, Rekreačná chalupa Čučma, Letná 33,
058/7342161.

Kam za jedlom

Kto obľubuje nielen po domácky uvarené jedlo, ale aj doma vyrobené pivo, nemal by vynechať návštevu pivovaru, pivárne a jedálne v jednom - Kaltenecker, na sídlisku Juh. K držkám na paprike, alebo k fazuľovému gulášu tu padne, také jedno na mieste práve uvarené, iskrivé a voňavé čierne pivko naozaj skvele. V Rotunde Kelt Pube sa veľmi dobre darí Kuracinke na šampiónoch, slušný výber jedál možno nájsť aj v centre, v reštaurácii Tri ruže (Három rózsa), v pivnici Salamander, ale tiež v Pizzerii na Námestí baníkov. Dobrú maďarskú „finom káve“ s chrumkavými pagáčikmi si môžete dať v dennom bare Jazz Caffé.

Informácie

Úplne najlepšie je hneď na začiatok navštíviť TIC, v historickom jadre, alebo ešte pred tým na internetovej adrese www.roznava.sk. Okrem toho, že práve tu sa najlepšie hľadajú a rezervujú nocľahy, kancelária poskytuje celý rad rôznych služieb a typov ako stráviť čo najpríjemnejšie chvíle v perle Gemera a sú tu k dispozícií rôzne mapy aj početné publikácie s podrobným prehľadom o zaujimavostiach a pamätihodnostiach regiónu.

Mestá obce

Košice

Málokto z nezasvätených vie, že pod Košicami je ešte jedno fascinujúce, vzrušujúce, impozantné, obdivuhodné, magické mesto, hotový labyrint tajuplností a prekvapení. Je to erupcia stredovekej pivničnej architektúry, pospájanej pod mestom spleťou chodieb, tunelov, priestranných galérií, ktoré sa akosi spontánne a celkom prirodzene stali doménou košickej pohostinnosti...

Bardejov

Každý, kto zavíta na prekrásne a rozľahlé stredoveké námestie v Bardejove, vydláždené pôvodnými riečnymi kameňmi, iba závidí postavičke na štíte strechy tamojšej úžasnej radnice. Je to údajne socha Rolanda, ochrancu mestských práv a privilégií Bardejova, bezpochyby s najlepším výhľadom medzi jeho obyvateľmi. Korunuje sedlovej streche najstaršej renesančnej budovy na Slovensku, z ktorej aj po päťsto rokoch dýcha sviežosť architektonického majstrovstva...

Rožňava

Leží uprostred venca z hôr. Zo severnej strany ju stráži masív Volovca v Slovenskom rudohorí, z východnej a južnej krasové planiny Silická a Plešivecká, západ sa otvára akoby symbolicky návštevníkom, ktorí prekrásnu polohu tohto mesta ešte len prídu objavovať. Tak ako väčšina menších východoslovenských miest aj Rožňava patrí k sídlam, ktorých slávna minulosť v mnohom predčí ich súčasne postavenie...

Prešov

Počtom obyvateľov (cca 90 tisíc) tretie naše najväčšie mesto bývalo po dlhé storočia centrom vzdelanosti a kultúry celej severovýchodnej oblasti Uhorska a v mnohom si toto svoje postavenie na Slovensku podržalo dodnes. Metropola Šariša sa už od stredoveku mohla pýšiť množstvom škôl rôzneho typu, ktorých symbolom je dnes Prešovská univerzita najmä s filozofickou fakultou...

Michalovce

Hoci ide o staré trhové mesto (prvá písomná zmienka je stará vyše 750 rokov), usadené na križovatke obchodných ciest spájajúcich východ Slovenska so Zakarpatskom a poľské územie s maďarskou Panónskou panvou v severojužnom smere, známejšie sa stali až po vybudovaní Zemplínskej šíravy. S obľubou sa jej hovorilo „Východoslovenské more“ a vďaka slnečným, horúcim dňom od jari do neskorej jesene, priťahovala veľký počet domácich aj zahraničných rekreantov...