• |
  • Mapa stránok

Košice

Mesto s podzemným labyrintom

Málokto z nezasvätených vie, že pod Košicami je ešte jedno fascinujúce, vzrušujúce, impozantné, obdivuhodné, magické mesto, hotový labyrint tajuplností a prekvapení. Je to erupcia stredovekej pivničnej architektúry, pospájanej pod mestom spleťou chodieb, tunelov, priestranných galérií, ktoré sa akosi spontánne a celkom prirodzene stali doménou košickej pohostinnosti. Niet iného mesta, ktoré by ponúkalo vo svojom podzemí toľko objavov a pohody. Nie nadarmo sa o ňu starajú najmä krčmári, ľudia pohostinní, potomkovia dávnych obchodníkov, ktorí z ďalekých krajov vozili do Košíc to najlepšie víno, jedlá a všelijaké maškrty. Hlavná ulica, po oboch stranách, je v podstate bránou do podsvetia, ktoré patrí pozoruhodnému komplexu podnikov, v ktorých si každý návštevník starobylého mesta musí nájsť to svoje. Špecialitu, pivko, muziku, spoločnosť... keby sa tak niekto podujal tie nespočetné košické podzemné pohostinské zariadenia pospájať do uceleného súboru, tunelmi a chodbami, vznikol by unikát, aký by nemal páru na svete. Pretože stredoveké košické pivnice, nevyhnutná súčasť každého meštianskeho domu, dnes už nie sú len zaprášeným skladom minulosti, ale najväčšou súčasnou atrakciou pre labužníkov, hedonistov, milovníkov bujarého života, dobrých pokrmov a nápojov. Ale, poďme pekne po poriadku.

Archeologické nálezy dokumentujú osídlenie Košíc sústavne, nepretržite, od pradávneho paleolitu, cez neolit, dobu bronzovú, až po halštatské sídlisko, žiarové pohrebisko z doby laténskej a hroby z časov sťahovania národov. Poloha v údolí Hornádu, v kotline ktorá akoby sama o sebe vytvárala hranice akéhosi prírodného sídla, predurčovala miesto k osídleniu. Jadrom súčasného mesta bola slovanská osada, neskôr, po tatárskych vpádoch, sa do priestoru natlačili nemeckí kolonisti, v roku 1230 sa už o Košiciach zmieňujú dobové listiny a o sto rokov neskôr sú už slobodným kráľovským mestom. Jeho rozmach vysvetľuje, prečo boli v 15. storočí druhým najvýznamnejším sídlom Uhorska hneď po Budíne. Neskorší úpadok obchodu v tejto časti Európy a presun epicentra obchodných križovatiek viac na západ vysvetľujú, prečo úlohu metropoly horného Uhorska nezadržateľne, no nevyhnutne prevzala postupne Bratislava. Zdá sa, že túto skutočnosť niesli Košičania veľmi ťažko, čo sa odráža aj v dnešnom postavení druhého mesta krajiny – druhého veľkosťou, vplyvom, aj bohatstvom. Byť večne druhým síce nie je žiadna výhra, ale niekedy je možné urobiť si z núdze cnosť. Hoci sa v Košiciach pred necelým polstoročím vybudovali železiarne, mesto v žiadnom prípade neprijalo prívlastok „hutnícke“ ako sa to prihodilo Ostrave. Košice totiž prívlastky nepotrebujú. Svoju európsku kultúrnu metropolitnú pozíciu si upevnili už v stredoveku a dodnes je jej symbolom gotický Dóm sv. Alžbety, monumentálna katedrálna stavba, jediná svojho druhu na Slovensku, najvýchodnejšie situované architektonické dielo vrcholnej gotiky v Európe.

Zlatý poklad na dosah ruky sa vyskytuje len v Košiciach. Objavili ho pri rekonštrukčných prácach v historickom jadre v jednej z pivníc na Hlavnej ulici. Ide o zbierku 2920 kusov zlatých mincí z obdobia od 4. storočia pred našim letopočtom až do roku 1679, z 24 krajín. Tento unikátny numizmaticky nález sa vo svete preslávil pod názvom Košický zlatý poklad a v Európe nemá obdobu. Stal sa hlavným motívom osobitnej expozície košického Východoslovenského múzea, inštalovanej v jeho hlavnej budove na Námestí Maratónu mieru. Skutočným pokladom sú však architektonické pamiatky sústredené v centre mesta. Najmä gotický komplex stavieb, predstavujúci národnú kultúrnu pamiatku – Dóm sv. Alžbety, kaplnka sv. Michala a Urbanova veža. Košický Dóm, najväčšia gotická stavba na Slovensku, to je symbol slávy aj umu miestnych majstrov, dôkaz hlbokej spirituality stredovekých Košičanov, klasický výraz ich vznešeného duchovného života. V gotike sa snažili o prepojenie neba so zemou a tak poskytli hlbšiemu estetickému nazeraniu ušľachtilý podnet k vytvoreniu nádherných umeleckých diel, reprezentujúcich dnešnú katedrálu. Impozantnou je najmä dokončená severná veža, puritánsky prostá, vážna, zdobená iba ušľachtilou patinou svojich starobylých kameňov, ktorá sa stále vznešene vypína nad mestom. Južná, tzv. Matejova veža, ktorá mala byť druhou dominantou stavby, však zostala nedokončená vo výške hlavnej rímsy kostola. Hovorí sa, že je dielom majstra Štefana, autora nádherného kamenného svätostánku – pastofória umiestneného v interiéry kostola a jestvujú aj nové plány na jej dostavbu. Dóm však napriek tomu pôsobí harmonickým dojmom, jeho odvážne sa vypínajúce štíty, fialami korunované podporné piliere, štýlové a jemne vypracované prvky, okná, oblúky, krížové kvety, čipkové balustrády pavlačových chodieb, štíhla sedlová veža na hrebeni impozantnej strechy, starostlivo tesané zväzky pilierov, sochy a reliéfy fascinujú čistotou slohu a neuveriteľne precíznou prácou v detailoch. Platí to aj pre kaplnku sv. Michala, nádherný gotický skvost ušľachtilých tvarov, ktorá je dnes spolu s Dómom v rozsiahlej rekonštrukcii. Poklady pešej zóny v historickom jadre dopĺňa majestátna gotická Urbanova veža – zvonica, v 17. storočí renesančne prestavaná.

Pitoreskné chrliče dažďovej vody na rímsach Dómu, ktoré si vo výškach všimne len veľmi pozorné oko, si zaslúžia zvláštnu pozornosť. Predstavujú fantastické groteskné, alegorické zvieratá, všelijako spotvorené obludy a démonov. Pozoruhodný je ich humorný podtón, potvrdzujúci skutočnosť, že stredoveké umenie okrem serióznych diel často zobrazovalo aj žartovné kontrasty, najmä v pozdnej gotike. Rozlíšiť sa dajú zvieracie podoby s trupom leva, s pyskom kravy a s krídlami netopiera. Objaviť tu možno aj zdeformované ľudské hlavy s trupom žaby, či s chvostom jašterice. Jeden z chrličov má však jasnú podobu ženy. Legenda hovorí, že šlo o manželku košického staviteľa majstra Štefana, ktorá často holdovala popíjaniu vína. Manžel sa jej pomstil svojsky – nechal ju navždy chrliť vodu. Žiaľ, pri rekonštrukciách z minulých storočí sa ukázalo, že spišský pieskovec, používaný pri opravách Dómu, nie je dosť odolný a trvanlivý a preto sa siahlo ku kameňu banskobystrickému. Mnohé chrliče však zubu času neodolali, rozpadli sa, lámali a popadali na zem. Existujú záznamy, ktoré dokumentujú rozhodnutie magistrátu v roku 1914, z dôvodov bezpečnosti tieto bizarné gotické ozdoby fasád Dómu pozbíjať a chodník okolo kostola uzavrieť železným zábradlím. Tak ako v minulosti i dnes nie je v silách mesta ani majiteľa pamiatky – rímskokatolíckeho farského úradu, zabezpečiť opravu chrámu vlastnými silami, preto sa organizujú rôzne verejné zbierky na jeho záchranu a obnovu, ktorá si vyžiada ešte stovky miliónov korún.

Uznávanou košickou raritou je okrem povestnej mučiarne v hladomorni Miklušovej väznice najmä historická ulička remesiel, Hrnčiarska ulica, ktorá mala byť celoslovenským unikátom. Veď v Košiciach bol vydaný najstarší doklad o existencii cechu v Uhorsku – stanovy cechu kožušníkov, vydané richtárom Arnoldom v roku 1307. Dokonca aj po roku 1872, keď boli cechy oficiálne zrušené, v Košiciach nezanikli a miestni remeselníci aj naďalej zachovávali cechové tradície v nových živnostenských spoločenstvách. Príkladom a ilustráciou týchto tradícii je ulica, kde vedľa seba, v jednom ucelenom súbore, mali súčasníkom prezentovať stredoveké remeselnícke majstrovstvo hrnčiari, bylinkári, kováči, pekári, brašnári, kožušníci atď. Žiaľ, tento skvelý projekt stále naráža na množstvo problémov a uličku sa nedarí zrekonštruovať do podoby, v ktorej by sa zaskvela v plnej kráse. No čas by mal nedostatky prekonať, pretože plán na oživenie dávnych remesiel je atraktívny najmä z turistického hľadiska.

Obnovená pešia zóna mesta patrí k najkrajším na Slovensku a ucelené pozdĺžne stredoveké námestie ktoré ju tvorí, pripomína obvod lode. Je najväčším u nás a počtom chránených historických objektov nemá obdobu. Najlepší spôsob ako sa hravo oboznámiť s históriou mesta a pritom sa nezapliesť  do labyrintu dátumov a faktov je navštíviť panoptikum v Urbanovej veži, unikátne múzeum voskových figurín otvorené iba v máji minulého roku, ktoré vám v zrozumiteľnom priereze zdokumentuje osobnosti, tvoriace dejiny mesta. Koho história nezaujíma, možno ocení kulinárske majstrovstvo majiteľov „hostincov“, ktoré v neprebernom množstve lemujú celé historické jadro. Každý, kto ho prejde po oboch stranách si určite všimne pestrú zmes kultúr a náboženstiev, ktoré vtlačili mestu svojbytnú pečať a vtisli mu charakter tolerantnej metropoly, kde vedľa seba po stáročia nerušene a v pokoji nažívajú ľudia rôznych rás, náboženstiev a národností. Táto črta patrí k najväčším košickým vymoženostiam aj v súčasnosti, čo sa odrazilo v aktívnom živote prvého ekumenického spoločenstva cirkví na Slovensku, ktoré tvorí cirkev rímsko a grécko-katolická, pravoslávna, apoštolská, bratská, Československá cirkev husitská, Bratská jednota babtistov, Evanjelická cirkev a. v., reformovaná kresťanská cirkev a Židovská náboženská obec.

 

Stojí za návštevu

Košické Slovenské technické múzeum, jediné svojho druhu na Slovensku. Sídli v priestoroch tzv. Rákocziho paláca, v centre mesta. Okrem toho, že tu začiatkom 18. storočia býval vodca jedného z proti habsburských povstaní (v podzemí Dómu je krypta s jeho telesnými pozostatkami), v budove sídlil aj niekdajší hornouhorský generálny kapitanát. V jeho depozitároch možno objaviť rôzne unikáty, predovšetkým v expozícií baníctva, strojárstva a hutníctva. Zaujímavá je najmä stála výstava oznamovacej elektrotechniky, dokumentujúca vývoj tohto, čo predchádzalo dnešnej informačnej epoche – ďalekopisu, telegrafu, telefónu. Zážitkom môže byť aj návšteva planetária. Vo vysunutej expozícií múzea, v klasicistickom kaštieli v Budimíri, desať kilometrov od mesta, určite zaujme prehliadka expozície historických hodín.

Kde na výlet

Košice sú ideálnym východiskom na výjazdy po celom východoslovenskom regióne, vďaka svojej polohe a výborným dopravným spojeniam. Skutočnou európskou raritou je studený gejzír v Herľanoch, asi 20 kilometrov severne od mesta, ktorý má svoju obdobu len na Islande. Vytryskol v roku 1870, keď sa správa tamojších kúpeľov rozhodla hľadať výdatnejšie zdroje minerálnej vody a objednala si hlbinný vrt. Z hĺbok 351 metrov tak dnes eruptuje v pravidelných intervaloch do výšky až 30 metrov pozoruhodný gejzír. Komu sa nechce veľa cestovať, môže sa vybrať do prímestského rekreačného areálu v Čermeľskej doline. Od mája do septembra tadiaľ premáva detská železnica, jediná svojho druhu, ktorú postavili v roku 1956 ako prvú pioniersku železnicu v bývalom Československu. Trať dlhá 4, 2 kilometre, rušne, vagóny aj celé vybavenie sú pozoruhodnou technickou pamiatkou, ktorá je v bežnej sezónnej prevádzke a prináša radosť najmä deťom. Vláčik vás zavezie zo stanice Čermeľ v Košiciach, do rekreačného areálu zdravia na Alpinke.

Kam na jedlo

Najlepšie do podzemia. Napríklad taká Diera, ráno aj večer si tam možno dať povedzme bryndzové halušky, spišské pirohy aj tvarohové guľky. Kto má rád dobrodružstvo, nech zavíta do Starpubu, pivného labyrintu hlboko pod Hlavnou ulicou. V centre sa nachádza aj klasická kaviareň Slávia, ak práve nie je chuť do jedla a zavonia kávička. Pred tým však doporučujem reštauráciu Pohoda, kde ponúkajú steak z klokana, s bazalkovou omáčkou, plnený krevetami. Ak nevyhovuje, treba skúsiť pštrosí steak so šafránovou omáčkou. Znalci pivečka obľubujú posedenie U Golema, piváreň aj s pivovarom, kde vám načapujú originál svetlého, či tmavého, práve navareného „Golema,“ vyrábaného klasickou technológiou,  priamo na mieste. Je trochu zakalený, čo je vraj značka tradičnej kvality. Podľa odborníkov si práve toto pivko uchováva všetky vitamíny skupín B1, B2, B6 a H, ktoré liečia nervovú sústavu a podporujú metabolizmus. Je tu aj skvelá kuchyňa, také pečené koleno s oblohou nemá chybu. Klasický pivár by si však mal zájsť trochu bokom, do starej sladovne, do Amsterdam pubu, či už na iskrivého Kelta, alebo na bravčové rebierka grilované na drevenom uhlí, s barbecue omáčkou. Kto by však chcel okúsiť všetky labužnícke slasti, nech si v Košiciach rezervuje zopár týždňov výlučne na objavovanie nových a nových pohostinských zariadení.

Lyžovačka

Stredísk v blízkom okolí mesta je viacero. Obľúbený je prímestský Červený breh, s dvoma vlekmi i čajovňou. Dobrý chýr má však najmä Jahodná, pätnásť kilometrov od mesta, s 5 vlekmi, ale aj Kavečany, kde sa dostanete mestskou dopravou smerom na ZOO. Skutoční nadšenci lyžovania by však mali zamieriť na Kojšovú hoľu, 25 kilometrov vzdialené stredisko zimných radovánok, kde sú k dispozícii nielen vleky, ale i sedačková lanovka. A samozrejme skvelé zjazdovky.

Informácie: www.kosice.sk, www.cassovia.sk

Mestá obce

Košice

Málokto z nezasvätených vie, že pod Košicami je ešte jedno fascinujúce, vzrušujúce, impozantné, obdivuhodné, magické mesto, hotový labyrint tajuplností a prekvapení. Je to erupcia stredovekej pivničnej architektúry, pospájanej pod mestom spleťou chodieb, tunelov, priestranných galérií, ktoré sa akosi spontánne a celkom prirodzene stali doménou košickej pohostinnosti...

Bardejov

Každý, kto zavíta na prekrásne a rozľahlé stredoveké námestie v Bardejove, vydláždené pôvodnými riečnymi kameňmi, iba závidí postavičke na štíte strechy tamojšej úžasnej radnice. Je to údajne socha Rolanda, ochrancu mestských práv a privilégií Bardejova, bezpochyby s najlepším výhľadom medzi jeho obyvateľmi. Korunuje sedlovej streche najstaršej renesančnej budovy na Slovensku, z ktorej aj po päťsto rokoch dýcha sviežosť architektonického majstrovstva...

Rožňava

Leží uprostred venca z hôr. Zo severnej strany ju stráži masív Volovca v Slovenskom rudohorí, z východnej a južnej krasové planiny Silická a Plešivecká, západ sa otvára akoby symbolicky návštevníkom, ktorí prekrásnu polohu tohto mesta ešte len prídu objavovať. Tak ako väčšina menších východoslovenských miest aj Rožňava patrí k sídlam, ktorých slávna minulosť v mnohom predčí ich súčasne postavenie...

Prešov

Počtom obyvateľov (cca 90 tisíc) tretie naše najväčšie mesto bývalo po dlhé storočia centrom vzdelanosti a kultúry celej severovýchodnej oblasti Uhorska a v mnohom si toto svoje postavenie na Slovensku podržalo dodnes. Metropola Šariša sa už od stredoveku mohla pýšiť množstvom škôl rôzneho typu, ktorých symbolom je dnes Prešovská univerzita najmä s filozofickou fakultou...

Michalovce

Hoci ide o staré trhové mesto (prvá písomná zmienka je stará vyše 750 rokov), usadené na križovatke obchodných ciest spájajúcich východ Slovenska so Zakarpatskom a poľské územie s maďarskou Panónskou panvou v severojužnom smere, známejšie sa stali až po vybudovaní Zemplínskej šíravy. S obľubou sa jej hovorilo „Východoslovenské more“ a vďaka slnečným, horúcim dňom od jari do neskorej jesene, priťahovala veľký počet domácich aj zahraničných rekreantov...