• |
  • Mapa stránok

Michalovce

Slnečný raj pod Vihorlatom

staršiu architektúru v pešej zóne Michaloviec tiež zasiahli byzantské vplyvyHoci ide o staré trhové mesto (prvá písomná zmienka je stará vyše 750 rokov), usadené na križovatke obchodných ciest spájajúcich východ Slovenska so Zakarpatskom a poľské územie s maďarskou Panónskou panvou v severojužnom smere, známejšie sa stali až po vybudovaní Zemplínskej šíravy. S obľubou sa jej hovorilo „Východoslovenské more“ a vďaka slnečným, horúcim dňom od jari do neskorej jesene, priťahovala veľký počet domácich aj zahraničných rekreantov. Umelé jazero, ktoré je s rozlohou 33 kilometrov štvorcových dvanástou najväčšou vodnou plochou v Európe, čaká na svoje znovuobjavenie.

Pri Fontáne lásky

fontána v pešej zóne je príjemným miestom najmä počas horúčavAk sa počasie vydarí, môže byť prechádzka pešou zónou mesta Michalovce veľmi príjemný zážitkom. Hneď na prvý pohľad zaujme nezvyklý počet mladých ľudí (a najmä krásne dievčatá) dokresľujúci mladistvý charakter tohto srdca Zemplínu. Všade je čisto, pohoda, taký zvláštny pokoj, akoby ste boli v rekreačnom stredisku. Ak je horúčava a nie ste práve vo vode blízkej Šíravy, stačí si chvíľku posedieť v blízkosti Fontány lásky a človeku je hneď lepšie. Hoci Michalovce získali typický mestský charakter len pred pár desaťročiami, ich história siaha až do 9. storočia, kedy na tomto mieste stála živá slovanská osada Zemplín, ako súčasť Veľkej Moravy. Veľmoži z rôznych bohatých feudálnych rodov (Sobieslavovci, Nagymihályovci, Sztárajovci) osadu postupne zveľaďovali, budovali kaštiele i kostoly, až sa postupne premenila na významné stredisko tradičnej poľnohospodárskej oblasti. Zvláštnosťou mesta je jeho niekedy až orientálny charakter, ktorý dokresľujú najmä kultúrne vplyvy badateľné na architektúre kostolov aj domov. Toto je mesto náboženskej pestrosti i tolerancie, tu vedľa seba žili rímski aj grécki katolíci, pravoslávni, kalvíni, Židia, Maďari, Nemci, Rusíni a samozrejme Slováci, ak toto označenie tunajší pripustia, pretože Michalovčania sú predovšetkým východniari. Ich typické znaky: pohostinnosť, otvorené srdce, optimizmus a skromnosť. Chudoba a nezamestnanosť, ktoré si tu odjakživa podávali ruky, majú síce v tomto regióne domovské právo až dodnes, ale radosť zo života to tunajším ľuďom neberie. Pri Fontáne lásky v centre mesta som nevidel jedinú zachmúrenú tvár.

Cestovný ruch je priorita

gréckokatolícky chrám sv. Ducha z rokov 1931- 4 postavili v neobyzantskom  slohuTradičná pohostinnosť miestnych obyvateľov bude zrejme tajomstvom ich podnikateľských úspechov a ambícií v cestovnom ruchu. Za tridsať rokov čo žijú v susedstve východoslovenského mora a vďaka výhodným klimatickým podmienkam (suché a teplé dni po väčšinu roka), si na turistov zvykali už v časoch, kedy toto odvetvie podnikania zďaleka nepatrilo na Slovensku k rozvinutým, ani prioritným. Chýr o skvelej dovolenke ktorú tu možno stráviť zasiahol celú Európu a v najlepších rokoch sa mesto hmýrilo rekreantmi z Holandska, Nemecka, Švédska, Rakúska, Talianska, Dánska a Maďarska. Samozrejme, dominantnou skupinou zostali do dnešných dní najmä Česi, potom Poliaci, Rusi a Ukrajinci. Tento rozmach sa prejavil v prvom rade na brehoch Šíravy, ale mesto, ako priľahlé najvýznamnejšie centrum nemohlo zostať pozadu a zmobilizovalo svoje podnikateľské úsilie. Bolo na čo nadväzovať, veď v Michalovciach sa odjakživa darilo obchodníkom, remeselníckym cechom, byzantské vplyvy cítiť aj na priečelí gréckokatolíckeho cirkevného domu.poľnohospodárom, keramikárom, ktorým sekundovali ľudový umelci a srdcia tešil bohatý zemplínsky folklór. Stretnúť sa s ním možno najmä počas fašiangových osláv, letného zemplínskeho jarmoku a tradičných Zemplínskych folklórnych slávností (22. – 23. júla). Do povedomia širokej verejnosti sa zapísala aj kultúrna prehliadka cirkevných zborov v rámci Cyrilometodejských dní (5. júla). Všetko to symbolicky otvára neodmysliteľné júnové Otváranie vody v stredisku Hôrka na Zemplínskej šírave, ktoré sa stáva akoby štartom tej pravej turistickej sezóny.

Jar Zemplína

brehy Zemplínskej šíravy, zatiaľ ešte bez rekreantov, sa už čoskoro premenia zo zelenej lúky na plážPragmatický charakter tohto mesta cítiť aj v jeho pamätihodnostiach. Nie je ich priveľa, ale dokresľujú tú zvláštnu miestnu kultúrnu pestrosť a toleranciu vedľa seba jestvujúcich vplyvov, predovšetkým náboženských. Pôvodne gotický rímskokatolícky kostol (vyhorel, preto ho neskôr viackrát upravovali) stojí v susedstve barokovo-klasicistického gréckokatolíckeho chrámu z 18. storočia a obďaleč pravoslávny kostol z prvej polovice 20. storočia postavený v neobyzantskom slohu. V Michalovciach môžete počuť charakteristické – Pane zmiluj sa, i Gospodin pomiluj! Je to o tom istom. Hlboká viera totiž miestnym ľuďom umožnila uchovať si úctu k spirituálnym tajomstvám kresťanstva. Tak ako si tu vážia tradície, dokážu sa tešiť aj z nových vplyvov, ktoré symbolizujú obnovené fasády reštauračných zariadení aj hotelov. Dokonca aj súsošie socialisticko-budovateľského charakteru v centre mesta nazvané Jar Zemplína svojim radostným vyznením celkom harmonicky dotvára tu zvláštnu mladistvú atmosféru na hlavnom Námestí osloboditeľov.

Ubytovanie

na terase reštaurácie Zlatý býkHotel Jalta (štvorhviezdičkový, Námestie osloboditeľov 70), telefón: 056/426086-8, internet@jalta.sk , hotel Družba (trojhviezdičkový, Hollého 1, tel: 056/420452-4, hotel Erobus (dvojhviezdičkový, 9 km od mesta, v stredisku Medvedia hora), tel: 056/6492129, sad.eurobus@stonline.sk . Pre skromnejších poslúži v letnej sezóne študentský hotel Dúha (Špitálska 11, 056/6000110). Samotná Zemplínska šírava okrem lôžok na súkromí ponúka nepreberné množstvo ubytovacích a stravovacích možností. Napríklad hotel Thermal, stredisko Kamenec, 056/6420512, hotelthermal@thermal.sirava.sk, penzión Slnečný lúč, Zemplínska Šírava, 056/6471184, slnecnyluc@sirava.sk, chatová osada Bungalovy ATC, 056/6492106, konovaviera@stonline.sk, autokempingy Borovica a Senderov, 056/6492132, zemplinskasirava@stonline.sk.

Kam na jedlo

V centre mesta robia vynikajúce steaky u Vikinga, ku ktorým vraj pivo Kelt chutí najlepšie. Ak máte so sebou priateľov zo zahraničia, oplatí sa zájsť do Slovenskej reštaurácie na pravé zemplínske lahôdky: halušky s kyslou kapustou a pirohy. U Švejka si zas prídu na svoje milovníci českej kuchyne. Trošku bokom od Hlavného námestia, ale s vynikajúcim jedálničkom sa nachádza Penzión Slnečný dvor. Priamo na brehu Šíravy má dobre meno kuchyňa reštaurácie Koliba a Grill Bar na Hôrke, ale i Zemplínsky hostinec na Medvedej hore.

Kam na výlet

barokovoklasicitsický gréckokatolícky farský kostol Narodenia Panny Márie z rokov 1770 – 72 prezrádza západnú staviteľskú školuZemplínska šírava sa takmer dotýka okraja mesta. Ako komplexný areál cestovného ruchu ponúka skvelé možnosti stravovania, ubytovania, plávania, vodných športov, pešej turistiky, vrátane hipocentra s výcvikom jazdy na koni aj koči. Vinianské jazero (11 kilometrov od mesta) sa nachádza v peknom lesnom prostredí, pričom teplota jeho vody sa udržuje na priaznivej úrovni od jari do jesene. V zimných mesiacoch sa mení na veľké prírodné klzisko. Kto neľutuje polhodinku cesty autom určite sa pokochá v malebnosti Morského oka (40 km na sever severne od Michaloviec) v chránenom území Vihorlat, ležiace v nadmorskej výške 618 metrov, pod vyše 1000 metrov vysokým masívom Sninský kameň. Jazero obklopené hustými bukovými lesmi patrí k najkrajším prírodným klenotom Slovenska.

Informácie

Mestské informačné centrum, Námestie osloboditeľov 77, tel: 056/6423555.
Správa cestovného ruchu Vinné, 056/6492132.
Mesto: www.michalovce.sk

Mestá obce

Košice

Málokto z nezasvätených vie, že pod Košicami je ešte jedno fascinujúce, vzrušujúce, impozantné, obdivuhodné, magické mesto, hotový labyrint tajuplností a prekvapení. Je to erupcia stredovekej pivničnej architektúry, pospájanej pod mestom spleťou chodieb, tunelov, priestranných galérií, ktoré sa akosi spontánne a celkom prirodzene stali doménou košickej pohostinnosti...

Bardejov

Každý, kto zavíta na prekrásne a rozľahlé stredoveké námestie v Bardejove, vydláždené pôvodnými riečnymi kameňmi, iba závidí postavičke na štíte strechy tamojšej úžasnej radnice. Je to údajne socha Rolanda, ochrancu mestských práv a privilégií Bardejova, bezpochyby s najlepším výhľadom medzi jeho obyvateľmi. Korunuje sedlovej streche najstaršej renesančnej budovy na Slovensku, z ktorej aj po päťsto rokoch dýcha sviežosť architektonického majstrovstva...

Rožňava

Leží uprostred venca z hôr. Zo severnej strany ju stráži masív Volovca v Slovenskom rudohorí, z východnej a južnej krasové planiny Silická a Plešivecká, západ sa otvára akoby symbolicky návštevníkom, ktorí prekrásnu polohu tohto mesta ešte len prídu objavovať. Tak ako väčšina menších východoslovenských miest aj Rožňava patrí k sídlam, ktorých slávna minulosť v mnohom predčí ich súčasne postavenie...

Prešov

Počtom obyvateľov (cca 90 tisíc) tretie naše najväčšie mesto bývalo po dlhé storočia centrom vzdelanosti a kultúry celej severovýchodnej oblasti Uhorska a v mnohom si toto svoje postavenie na Slovensku podržalo dodnes. Metropola Šariša sa už od stredoveku mohla pýšiť množstvom škôl rôzneho typu, ktorých symbolom je dnes Prešovská univerzita najmä s filozofickou fakultou...

Michalovce

Hoci ide o staré trhové mesto (prvá písomná zmienka je stará vyše 750 rokov), usadené na križovatke obchodných ciest spájajúcich východ Slovenska so Zakarpatskom a poľské územie s maďarskou Panónskou panvou v severojužnom smere, známejšie sa stali až po vybudovaní Zemplínskej šíravy. S obľubou sa jej hovorilo „Východoslovenské more“ a vďaka slnečným, horúcim dňom od jari do neskorej jesene, priťahovala veľký počet domácich aj zahraničných rekreantov...